SÚ V STRANE REPUBLIKA IBA BUTATÓTI ?
Uhríkova a Mazurekova strana Republika je od začiatku poškvrnená dedičným hriechom zrady na pôvodnej strane – ĽSNS. Slováci, ktorí sa boja príliš silno kričať, že sú Slováci a uverili klebetám z pozadia Kotlebovcov príp. sa nezmestili do kože a sami chceli byť „vodcami“ si založili stranu, ktorá by mala mať /v tom majú pravdu/ väčší koaličný potenciál ako materská ĽSNS.
Prvá chyba, ktorá poškvrnila Republiku je samotný fakt jej vzniku. Ale no čo už. Ďalšou chybou je typicky slovenská národniarska neznášanlivosť, hašterivosť, predbiehanie sa v tom, kto má väčšieho „slováka“ v gatiach. Každý, kto trochu inak pozrie na ten či onen problém, je pre mnohých národovcov nedobrý Slovák, hneď je „kúpený“, nasadený alebo inak „nečistý“. Tolerancia a ochota dohodnúť sa bola a je neznámy pojem v SNS, v strane dr. Harabina, v LSNS, v kadejakých národných koalíciách, malých a ešte menších národniarskych straničkách. Tak je to aj v strane Republika. Nestačí, že sama vznikla delením. Už sa aj ona sama chce ďalej deliť. Alebo aspoň čistiť, vyhadzovať, vylučovať…
A tak sa pánovi Marčekovi, človeku, ktorý Uhríkovcom daroval svoju stranu a robil pre nich mítingy, pomáhal im v politickom rozlete – ukázali „tolerantní“ bratia Slováci DVERE. Marček sa teda poberá preč. Ale rád by si so sebou vzal aj svoj zásnubný dar – svoju stranu, ktorú Uhríkovcom /pravda pod iným názvom/ daroval. Marček má na to morálne právo. – Ale čo je to morálne právo v slovenskej politike ?
Ešte smutnejšie než samotný vyhadzov pána ex-poslanaca Petra Marčeka sú dôvody, ktoré stoja za jeho koncom v Republike. Týkajú sa pro-slovanského, panslávskeho a pro-ruského smerovania pána Marčeka. Pán ex-poslanec údajne príliš často kladie kvety na Slavíne, príliš často vyjadruje solidaritu s ruským ľudom, ktorý je už roky obeťou agresie NATO. Aj Uhríkovci sú síce proti NATO ba trochu aj proti EU a Západu,- ale len trochu, -aby to neohrozilo ich budúcu účasť v novej -ako inak- znovu euro-atlantickej vlánej koalícii Hlas-Smer-SNS-Republika /príp. + Sme rodina/. Uhríkovci kritizujú NATO, ale iba v rámci „mierneho pokroku v medziach zákona“. Znalosti slovenskej národnej histórie, panslovanskej štátoprávnej Štúrovej ideológie sú bohužiaľ, aj medzi Uhríkovcami veľmi biedne.
Marček vraví, že v kritičnosti voči Rusku nadväzujú Uhríkovci na neoľudácke postoje ich otca – M.Kotlebu. Kotlebovci, Uhríkovci ale aj Danko a Fico /o Pellegrinim ani nehovorím/ jednoducho nepoznajú vývoj slovenskej štátnosti. Nepoznajú a preto nechápu, že prvá SR bola spočiatku dosť pro-ruská a pro-slovanská. Asi im nemal kto povedať, že po Nemecku druhou svetovou veľmocou, ktorá v 1939 uznala samostatnú Slovenskú republiku, bol ZSSR, teda sovietske RUSKO. Nemal im kto povedať, že v rokoch 1939-1941, po viac ako dva roky /tretinu existencie prvej SR/ v Bratislave veľmi dobre fungovalo veľvyslanectvo ZSSR. Že sa vďaka nemu v SR konali kultúrne a športové akcie a že v slovenských „klérofašistických“ školách sa vyučovala ruština. /Stará mama blogera sa za prvej SR ruštinu učila na meštianke takmer tri roky/. Uhríkovcom nemal kto povedať, že vojaci armády SR nešli na východný front bojovať proti Rusom, ale proti tzv. „židoboľševikom“ /hrozný pojem, ale jeho používanie je historický fakt/. Oni išli na Východ oslobodzovať bratský ruský národ spod jarma boľševizmu. -Keď na fronte zistili, že je všetko inak, že Nemcom ide o genocídu Slovanov, začali sa búriť. Prebiehali na druhú stranu, bojovali s bielo-ruskými partizánmi až napokon urobili SNP. Uhríkovci ale bohužiaľ drvivú aj väčšina Slovákov nechápu, že vývoj Slovákov bol aj v období 2.sv.vojny prirodzený, kontinuitný. Že medzi národnými ideami, vedúcimi k prvej SR a následne k SNP je iba zdanlivý protiklad.- Nedostatočné vzdelanie. Škoda.
V posledných dňoch sa Uhríkovci dopustili ďalšej chyby. Dali sa strhnúť vlnou dedinskej priam chrapúnskej proti-medvedej hystérie, vlnou barbarskej formy populizmu. Dali sa zmanipulovať dedinskými kulakmi /majiteľmi penziónov, hotelíkov, agrofariem/, urbárskymi drevomafiánmi, opreli sa o malých a väčších zlodejov, ktorí síce žijú medzi horami, no pre ktorých je les iba zásobárňou na drevo, kameň, piesok, skládkou domového odpadu, príp. plantážou na hríby, brusnice, čučoriedky, maliny, miestom na zber parožia, pracelami na výstavbu chát na kšeft, na obžerstvá a na zálety a pod.Dali sa oklamať podnikateľmi v turizme a developermi, pre ktorých je medveď hrozbou, lebo im znižuje návštevnosť chát, hotelov, vlekov, lanoviek a kadejakých púťových atrakcií…A samozrejme sadli na lep miestnym poľovníkom, ktorí by najradšej chodili na lukratívne medvedie poľovačky s bohatými klientmi zo Západu.
Pohon na medvede smrdí peniazmi. Špinavými peniazmi, zodratými z kože slovenských medveďov. – Uhríkovci, po boku s mafiánskym poskokom a Žaluďovým a Kočnerovým kamošom Borisom Kollárom, boli v tomto proti-medve´dom pogrome zneužití ako „potrava pre kanóny“. Dali sa odviesť do prvej bojovej línie. Uhríkovci sa stali pre bohaté, silné a vplyvné oligarchické štruktúry v pozadí bielymi koňmi v boji za premenu slovenskej prírody na chrapúnsky primitívny kšeft. Chlapci, čo mali z prírodopisu a zoológie na ZŠ 3-4 a odvtedy sa s ňou nestretli /tobôž potom s odbornou environmentalistikou/ dnes mudrujú v televízii o etológii medveďa hnedého. Trepú jedno cez druhé, ako Boris Kollár o „medvedej mrkve“. Hanba čo len chvíľu počúvať…
Uhríkovci, Uhríkovci – páni bratia, – chlapi – tak takto nie. Takto veru nie. Toto nie je správna slovenská cesta. Toto je cesta hlupákov, čo ani nevedia, ako sú chytrákmi v pozadí zneužívaní. Toto nie je cesta hrdých slovenských vlastencov. – Toto je cesta, prepáčte za výraz, – „butatótov“. Užitočných idiotov.