Nie priatelia slovenskosti, slovenskej suverenity a nezávislosti sa sťahujú do Progresívneho oného – „slovenska“. Aspoň v Bratislave-Starom meste je to tak. Progresívni si to síce píšu s veľkým „S“, ale myslia cez malé „s“ a najradšej by si napísali „Progresívna táto krajina“.
Dostal som pred pár dňami do poštovej schránky letáčik. Usmieva sa z neho na mňa chlapík s tlstou tvárou a oznamuje mi, že 22.júna budú on a jeho kamoši zvedaví, čo máme na srdci. Nuž, na srdci už dva roky máme, aby nám na ulici znížili rýchlosť na 2O km/hod. -lebo tá ulica je súčasť akéhosi korza. Spravili sme na to aj celouličnú petičnú akciu. Primátor Vallo a starostka so strašným neslovenským priezviskom si to prečítali,- a nič. Po ulici sa ďalej preháňajú luxusné športiaky zlatej mládeže spod Slavína rýchlosťou 120-140 km/hod. Na ceste ďalej kapú mačky, veveričky, vtáky…našťastie ľudia zatiaľ nie. Zatiaľ.
Blížia sa komunálne voľby. A politickí kreatívci z PS a Vallovho tímu sa aktivizujú. Znovu chcú vedieť, čo máme na srdci. Staré babky a dedkovia prinútení svojim „bratislafským“ slniečkárskym potomstvom ich iste zase budú voliť. Oni áno. – Ale každý, kto má čo len trochu lepšiu pamäť na mená a skutky politikov po 1989, ich voliť nebude. Prečo ? Lebo jediné, čo dokážu je prázdny veľkohubý politický marketing. Každá akcia, ktorú v tomto volebnom období urobili, je teatrálne šaškovanie. Oblepenie okolia Horského parku plagátmi a bilbordmi, sadenie sadeníc stromčekov, ktoré po pár mesiacoch vyschli, zrušenie parkovania pri domoch prominentných občanov a jeho presun pred domy ničotných penzistov bez konexií, drahé úpravy v tzv. Prugerovej záhrade…Chvála vyše štála a štál prázdny…
Aj na tom mále, čo Vallov tím urobil sa však teraz chcú priživiť veční politici , ktorí po 1989 prešli už pekných pár pravicových proti-národných strán. Najnovšie sa rozhodli dostať na rozhodovacie lukratívne pozície cez značku „Progresívne Slovensko“. – Znie to totiž tak pokrokovo, tak inovačne, tak priebojne. „PROGRESÍVNE“,- a lákavo. No veď kto by nechcel byť „progresívny“, kto by chcel byť naďalej len akýmsi slovenským ľudovým zápecníkom ? – A tak ľudia, neváhajte – vstúpte medzi progresívnych, -alebo ešte lepšie-postačí, keď tých progresívnych zvolíte. A oni už budú vedieť, čo a ako,-čo je progresívne a čo nie.-No nie…?!
Problémom je už spomenutá pamäť na mená, na tváre a na skutky týchto novopečených progresívcov. Spomeňme zopár takýchto veľmi, veľmi, veľmi progresívnych staronových politických akvizícií:
Čo meno, to známe rodinné zázemie. Čo meno, to osobitý príbeh po r. 1989. Osobitý, zaujímavý…-len nie pro-národný a pro-slovenský. Každé z týchto mien a ich nositeľov sa napriek tomu uchádza o pozície v samospráve hlavného mesta SLOVENSKA.
Paradox ? Áno, je to paradox. – Ale pán bloger, povedzte mi, čo vy asi tak myslíte pod slovom „paradox“ ? – Aha…No nič. Želám vám veselú rýchlo progredujúcu kariéru, – páni „progresívni politici“…