Nielen SR ale aj Ukrajina dnes oslavuje výročie Deklarácie o svojej nezávislosti. Kým SR má 30 rokov, Ukrajina „až“ 32. výročie. V tejto súvislosti niektorí ukrajinskí mudráci /podľa „Zerkala nedeli“/špekulujú, že by bolo načim obrátiť sa na Medzinárodný súd OSN a požiadať, aby Rusko zbavil právneho nástupníctva po ZSSR a aby toto nástupníctvo prisúdil Ukrajine.Prečo po tom Ukrajinci túžia ? Nuž preto, lebo by sa tak dostali k stámiliónom USD uložených do nehnuteľností po ZSSR, dostali by sa k členstvu v Bezpečnostnej rade OSN, k členstvu v iných medzinárodných organizáciách, k finančným úložkám z čias ZSSR, nachádzajúcim sa v západných bankách, k pohľadávkam ZSSR voči napr. Kube, atď at´d. – no a dostali by sa aj ku právu na jadrové zbrane bývalého ZSSR.
Ukrajina v referende, ktoré sa de facto už zbytočne konalo v ZSSR po jeho faktickom rozpade patrila /po Turkmenistane/ ku tým republikám, v ktorých žili najväčší odporcovia rozpadu ZSSR. Na Ukrajine hlasovali za rozpad ZSSR iba obyvatelia 5 západných oblastí Ukrajiny /s výnimkou Podkarpatskej Rusi/ a v Kyjeve bola remíza. Drvivá väčšina občanov Ukrajiny chcela, aby ZSSR zostalo zachované. Prečo ? Ukrajina bola v časoch ZSSR elitnou republikou s najvyššou životnou úrovňou /spolu s Estónskom a Lotyšskom/, bola centrom sovietskej vedy, výskumu, športu, strojárstva, obilninárstva a pod. Ukrajinci z členstva v ZSSR ťažili aj politicky. „Vládcovia“ ZSSR boli po Stalinovi prevažne Ukrajinci: Chruščov, Brežnev, Černenko boli Ukrajinci. Ukrajinci si mysleli, že po vzniku nezávislej Ukrajiny za pár rokov dosiahnu životnú úroveň nielen Strednej ale aj Západnej Európy. Skutočnosť je ale po 32 rokoch trochu iná.
Časy sa menia a my sa meníme v nich. Platí to aj o Ukrajine. Ilúziu vystriedala dezilúzia. A dezilúziu nové ilúzie. Ktovie, či po nich neprídu zase len nové – dezilúzie…