Včera sa manažér procesu obnovy slovenskej štátnosti a zakladateľ prvej skutočne suverénnej a demokratickej Slovenskej republiky pán JUDr.Vladimír Mečiar dožil 80-ky. Dovoľte mi, aby som mu pri tejto príležitosti zablahoželal, zaželal veľa šťastia, zdravia a chuti do ďalšej práci.
Spomedzi želaní -šťastia, zdravia a chuti do ďalšej práce vyzerá ako najrealistickejšie práve to tretie. Želať dnes Slovákovi šťastie, to je vzhľadom na situáciu u nás a vo svete čosi ako science fiction. Želať 80-nikovi zdravie, to je u človeka v tomto veku, keď /podľa slov mojej nebohej matky/ vstúpil do obdobia serióznej staroby, do veku spojeného s množstvom diagnóz, želaním čohosi veľmi relatívneho. A tak naozaj je želanie chuti do práce čosi, čo je aj v 80-ke nielen realistické /koľko ľudí tvorilo až do 95-100-ky/, liečivé ale pri vašej povestnej vôli aj skutočne dosiahnuteľné.
Pán Mečiar píšte. Píšte pamäti na dobu, ktorá bola pre Slovensko jedinečná ako tisícročná prívalová voda. Píšte o dobe, v ktorej ste vy osobne boli jedným z jej hýbateľov. Ale píšte aj poznámky, úvahy, komentáre vecí, ktoré sa dnes dejú okolo nás. Píšte, lebo vo vašich slovách sa stále dá nájsť mnoho diamantov mysle, čo zažiaria, len čo na ne dopadne zrak usilovného hľadača pokladov.
Pán Mečiar, v týchto dňoch si nielen vaši priatelia a ctitelia, ale aj odvekí i novovypestovaní nepriatelia /ktorí sú zároveň nepriateľmi nás, všetkých skutočných Slovákov/ pripomenuli vaše životné jubileum. Ako inak-pripomenuli si ho lžami, demagógiou a invektívami. Počastovali vás niečím, na čo ste azda po celý svoj život zvyknutý a čo s bravúrou leva od seba odbíjate ako sekerka pri prieniku do dreva od seba odbíja íverčeky. Bezvýznamní táraji, gágaji a prdúskovia si pri Vašej 80-ke spomenuli na svoje zlaté časy. Na časy, keď za grajciar kúpení žurnalisti, nahlúpli pseudo-politici a prvoplánoví akože-humoristi žili z Vás, z očierňovania a démonizácie vášho obraz v dejinách SR, sa teraz, pri Vašej 80-ke na chvíľu akoby sa vrátili. v čase. Nímandi vďaka vám zase zhrabli malé honoráre a Vás prinútili k malému sarkastickému úsmevu.
Pán Mečiar, príde čas, keď história v plnej miere ocení váš dejinný prínos k vytvoreniu a ROZBEHNUTIU prvého aspoň načas suverénneho demokratického slovenského štátu. Sám viete, ako to bolo ťažké. Koľko vonkajších i vnútorných neprajníkov idea samostatnej SR mala. Sám viete, koľko dôvtipu, fígľov a samozrejme vôle bolo treba, aby od januára 1993 SR začala existovať. Sám dobre viete, koľko aj šikovných ľudí úlohy ktoré ste im dali, nezvládlo. Koľko gaunerov a agentov-provokatérov sa okolo vás tmolilo. Sám dobre viete, že popri heroickej práci s grandióznymi výsledkami sa u nás vtedy urobili aj chyby. Ale to je pri tom návale a tempe roboty normálne. Výsledok, ktorý ste napriek všetkému dosiahli je pre Slovákov epochálny. Pomohli ste založiť a vybudovať slovenský štát, ktorý bol v ťažkých časoch spoločensko-ekonomických zmien 1/ životaschopný, 2/ demokraticky funkčný, 3/ ekonomicky a sociálne fungujúci, no najmä to bol štát, ktorý bol počas vašej zruba 6-ročnej vlády EKONOMICKY, VOJENSKY A POLITICKY NEZÁVISLÝ, zvrchovaný, postavený mimo akýchkoľvek veľmocenských blokov a sfér vplyvu. Pán Mečiar, obdobie 1992-1998 bolo zlatým vekom slovenskej neodvyslosti a emancipácie. Áno, geniálne ste pri vytvorení tohto stavu využili chvíľkové geopolitické vákuum. Ale je vaša zásluha, že ste toto vákuum identifikovali a využili. A že sa to napokon skončilo v 1998 tak, ako skončilo-nie je vaša vina, ani vina Slovákov. História to okno výnimočnosti zavrela. To je všetko. Ale že jeho otvor Slováci využili,-to je Vaša zásluha a dôvod našej vďačnosti. Obdobie 1992-1998 bude navždy svietiť slovenskými dejinami ako príklad, ako majú budúci slovenskí politici využiť možnosti, ktoré im epocha zmien ponúka.
Pán Mečiar, ďakujeme vám za to, čo ste pre SR urobili. A ešte raz – veľa šťastia, zdravia a chute do ďalšej tvorivej práce ! Držte sa !
PS: Nasledovať budú ešte dva analytické články venované mýtom a legendám o Mečiarovi a dvom rôznym pravdám o tzv. „mečiarizme“. Bude to dlhšie-ale verte, skracoval som to, ako sa len dalo….