Včera náš Slovan dostal na Tehelnom poli od migrantov, platených Maďarmi riaden „faszolás“. Aj keď tomu priebeh hry, najmä v druhom polčase a tesne predtým, než sme dostali dva osudové góly, vôbec nenasvedčoval. Nič nové pod slnkom. Ako sa hovorí „Slovák nemá šťastie“.
Šťastie nemali ani Turci. Ich Feberbachce prehral doma 1:2 a skončil tak, ako Slovan. Na tureckom zápase nezaujala ani tak hra, ako súper a to, ako ho Turci počas zápasu častovali. Súperom bolo Dynamo Kijev a desaťtisíce Turkov na Ukrajincov skandovali o dušu pokrik „VLADIMÍR PUTIN-VLADIMÍR PUTIN…“
Rumunský tréner v službách ukrajinských oligarchov Mircea Lucescu na novinársku otázku ako tento pokrik iba nervózne pokrčil plecami a odvetil Sorry-I am very sorry!“. Nuž tak, -šport sa nikdy nedal od politiky úplne oddeliť, ale to, čo dnes stvárajú Západom ovládané športové organizácie už presiahlo všetky hranice. Preto nečudo, že masy na túto politizáciu športu odpovedajú v rovnakom tóne. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Čakal som, že túto informáciu, známu od včerajška, uverejnia naše médiá skôr. Neuverejnili. Tak som sa snažil dať ju na portál hneď ráno.-Blokli ma. A dovolili ju publikovať až keď už bola v deformovanej podobe a s čudným komentárom zverejnená aj v tlači. Tak či onak, kvitujem s potešením, že sa osobitne Pravda snaží posielať veci, aj keď „trochu“ upravené, tam kde si ich čitateľ nájde a ak vie čítať aj medzi riadkami, príslušne skoriguje. – Konečne sme sa dostali aspoň na tú úroveň informovanosti verejnosti, na ktorej bola pred rokom 1989.