Slobodu slova a tlače nám zaručuje ústava. Teoreticky. Prakticky nám ju povoľuje, zakazuje, ruší, maže pán administrátor. Pravdu nám povoľuje, odníma, maže a ruší administrátor Pravdy. Človek, ktorý robí, čo musí. Lebo chce čo musí. A musí to čo môže. Administrátor je ako kat. Ke´d ho potrebujú, zavolajú mu dohovorené heslo. On sa slušne oblečie a príde na dohovorené miesto. Urobí čo treba, strčé si do vrecka solídnu keš odmenu a navráti sa domov žiť svoj obyčajný nenápadný a ničotný život. Život anonymného zlosyna.
Ibaže na Slovensku je všetko ako vo veľkej dedine. Vidíme si jeden druhému do hrnca. A vieme , kto je kto a prečo. A pamätáme si kto čo komu urobil. Ešte dlho potom, čo on- ten, čo to urobil, na to už možno dávno zabudol. Zosenilnel a znežnel pod náporom pamäťového optimizmu. Stal sa z neho krotký starček. Stelesnená dobrota.
Takže pán administrátor,- pamäť národa je ako slon. Nič z nej nezmažete. Vaše činy si nájdu nielen vás, ale aj vašich potomkov. Zlo je lepkavé. A nikdy ho zo svojich rúk úplne nezmyjete.