vzkriesenie

Všimli ste si, o čom dnes svetové agentúry a médiá píšu ? Nie o možno pomalom ale zatiaľ stále nezastaviteľnom obsadzovaní Donbasu /Avdejevka, Soledar, Arťomovsk, Pesky/ ruskými silami. Nie o stále neprichádzajúcej až godotovskej ukrajinskej protiofenzíve /najnovšie má odštartovať o cca dva týždne, okolo 24-26 augusta, keď sa v Kyjeve slávi deň nezaležnosti/. Nie o vojensky podstatných veciach. Oni píšu o kadejakých ostreľovaniach mosta cez Dneper, o snímkach AMERICKÉHO satelitu z akéhosi poškodeného vraj krymského letiska. O údajnej panike ruských rekreantov, utekajúcich z krymských rezortov…Nuž, poviete si, keď tým Ukrajincom neprší, aspoň im kvapká…Ibaže…

-Ibaže po sabotážach na Kryme dnes spravodajské agentúry hlásia ďalšiu podobnú udalosť v Bielorusku. Kým Krym je de facto a pre veľkú časť sveta i de iure súčasťou Ruskej federácie, potom Bielorusko je nespochybniteľne samostatný, medzinárodne uznaný štát, -bez ohľadu na to, čo si kto o tamojšom režime myslí. Útoky na zvrchované územie Ruska a Bieloruska sú čosi nové. Čosi iné, ako ostreľovaniu dneperských mostov v Chersonskej alebo Zaporožskej oblasti. Prekračujú rámec špeciálnej vojenskej operácie /pohľad RF/ alebo obmedzenej vojny / pohľad UA/. Ich cieľom nie je priamo ovplyvňovať situáciu na fronte. Cieľom je úspech v psychologickej vojne, ktorú dnes vedú proti Rusku.

Kto túto vojnu vedie a čo týmito z vojenského hľadiska nezmyselnými útokmi sleduje ? Nuž vedú ju jednoznačne USA a V.Británia, teda Angloameričiania, s tichšou či hlasnejšou podporou NATO. Ukrajina nemá ani techniku a ani ľudí na to, aby takéto útoky proti RF resp. Bielorusku viedla. Rakety, použité na na ostreľovanie na Kryme či v Bielorusku sú americké. Satelity a špionážne lietadlá, ktoré tieto rakety navádzali na ciele sú americké. Riadiaci dôstojníci i operátori, ktorí za odpálenie a smerovanie rakiet boli zodpovední, sú Američania. V raketových batériách samozrejme boli a sú aj nejakí Ukrajinci. Sú to však skôr špeciálne sily na jej osobnú ochranu a vodiči mobilných odpaľovacích zariadení. Za najnovším ostreľovaním citlivých území Ruska sú jednoznačne USA.

A teraz pár slov o tom, čo tým sledujú. Krátko a jasne povedané: provokujú Ruskú federácii k masívnej vojenskej odpovedi, k tomu, aby RF zmenila charakter špeciálnej vojenskej operácie na veľkú regulárnu vojnu. K tomu, aby to urobila, by RF samozrejme už popri profesionálnej armáde, armáde DNR a LNR a dobrovoľníkoch potrebovala siahnuť po ohromnej sile svojich záložníkov, ba možno /podľa ďalšieho vývoja konfliktu/ ku všeobecnej mobilizácii. Prinajmenej k mobilizácii niektorých mladších ročníkov. A tu sme pri jadre celej provokácie. Ak by sa vláda RF k čiastočnej mobilizácii odhodlala, malo by to nedozerný dopad na vnútropolitickú a ekonomickú situáciu v Rusku. Rusko by muselo prejsť na režim výnimočného stavu, na zastavenie občianskych slobôd, na prechod ekonomiky na vojnovú výrobu. So všetkými s tým spojenými dôsledkami pre ekonomickú a vnútropolitickú stabilitu Ruska, na životnú úroveň a spôsob života Rusov.

Ak vychádzame z premisy, že vojnové udalosti na Ukrajine sú proxy vojnou Angloameričanov proti Rusku, že v nej ide o definitívne zničenie Ruska ako svetovej veľmoci a podmanenie jej prírodných, vecných a ľudských zdrojov Západu, ak tvrdíme, že Ukrajinci sú v tom v podstate „nevinne“, že slúžili a slúžia iba ako návnada na ruského medveďa, potom je jasné, že v „ukrajinskej“ vojne Západu vôbec nejde o Ukrajinu, tobôž o jej víťazstvo, ale o Rusko, o jeho pokorenie, skrotenie, podriadenie. Podriadenie by mohlo mať podobu parcelácie RF na menšie, ľahko kontrolovateľné celky alebo podobu pro-západnej quislingovskej vlády, ktorá by sa sformovala z ľudí okolo Chodorkovského, Čubajsa a pod. Nastolenie takejto vlády si vyžaduje prevratovú, revolučnú situáciu. A tá vznikne najskôr až vtedy, keď v Rusku dôjde k ekonomickému rozvratu a obrovským výbuchom občianskej nespokojnosti. – Jednoducho, ide o scenár podobného typu ako bol model leninsko-trockistickej VOSR – tentokrát VOSR číslo 2.

Prvotným signálom, že sa Anglo-Američnom podarilo ruského medveďa vylákať z brloha, by bolo že by súčasné Rusko prestalo žiť obvyklým takmer mierovým spôsobom života. V.Putin si dal veľký pozor, aby Rusi napriek operácii na Ukrajine nemuseli radikálne opustiť svoje každodenné pracovné a konzumné návyky. Dal si pozor, aby napriek bojom na Ukrajine naďalej normálne fungovali divadlá a kiná, médiá, aby hrali športové ligy, aby rutinne prebehla voľba Miss Ruska, aby ľudia v lete odcestovali na dovolenky do zahraničia alebo na Krym, do Soči, na dače, -kde budú zavárať, grilovať, zbierať hríby, oddychovať. Putinovi sa napriek problémom /automobilový a letecký priemysel, saturácia potrieb ľudí, zvyknutých na západniarske fast foody, na Ikeu, na značkovú kozmetiku a pod./ podarilo Rusov držať v ilúzii, že RF dokáže vyhrávať boj proti najmodernejším zbraniam Západu a proti milionovej banderovskej armáde súčasne,- a popri tom iba veľmi málo obmedziť sociálne istoty a každodenný život ľudí.

Toto všetko by sa pravdepodobne zo dňa na deň zmenilo, ak by v prípade pokračujúcich útokov na ruské územia /Krym, ale aj pohraničie RF pri ukrajinskej hranici/ prikročila armáda RF k masívnemu odvetnému úderu: k permanentnému raketovému ostreľovaniu Ľvova, Ivano-Frankovska, Kijeva…ku kobercovým náletom ruských bombardérov na civilné ciele v UA v odvete na ostreľovanie civilných cieľov na Kryme či v Západnom a Južnom Rusku. A ak by malo pokračovať provokatívne ostreľovanie Bieloruska, bolo by iba otázkou dní či hodín, kedy by na útoky neodpovedalo rovnakou mincou aj Bielorusko. A boli by sme tam, kde to USA a V.Británia od začiatku chcú mať: na začiatku skutočnej vojny. S prídelovým systémom, s pracovnou povinnosťou, s mobilizáciou mužskej populácie v RF i Bielorusku. Odštartovalo by to totálnu zmenu ekonomík oboch štátov, totálnu zmenu života ľudí a -a ako USA a V.Británia veria,-odštartovalo by to obrovskú občiansku nespokojnosť. Inak povedané – revolučnú situáciu.

Predpokladajme, že by k tomuto všetkému došlo. – Anglo-Američania by očakávali, že by to potom bol v Rusku a Bielorusku už krátky proces. Vynútené prímerie na Ukrajine, zmena vlád v RF i Bielorusku. – A tu sme presvedčení, že sa Západ v Rusku a Rusoch zase,-už neviemkoľký krát poriadne pomýlil.

Západ si tvrdošijne myslí, že veci sa v Rusku budú diať podľa sociálnopolitických zákonov, platných na Západe. – OBROVSKÁ CHYBA. Rusko nie je Západ. Tu veci bežali, bežia a budú bežať podľa vlastných stáročiami vytvorených a úspešne overených ruských pravidiel. Prechod od špeciálnej operácie na otvorenú vojnu, prechod na vojnovú ekonomiku a vojnový spôsob života Rusov nepoloží. Naopak, bude znamenať celonárodný budíček. Novú svjaščennuju vojnu. Akceptovanie aj vojenského politického režimu. Samozrejme, že nie všetkými-ale väčšinou národa určite. A tá väčšina už nájde cestu, aby sa novej situácii podvolila aj nespokojná pro-západná menšina…

Takže,-zhrnuté a podčiarknuté, myslíme si, že kadejaké to ostreľovanie Krymu, Bieloruska, Západného Ruska Rusi ešte chvíľu budú tolerovať. Ale ak toho už bude aj na ich medvediu ťarbavú povahu veľa,- tresnú labou. Výsledky úderu pocítia v Kijeve, vo Ľvove, Žitomire, Ivano-Frankovsku. Možno aj v Užgorode /mali by sme s tým rátať…/. Život v Rusku na nevyhnutný čas prepne na núdzový režim. A pretože v dnešnej Európe akcia vyvoláva reakciu, bude nútená prepnúť na núdzový režim aj Európa, Británia ba i USA. Nuž a potom sa ukáže, kto je voči ekonomickému rozvratu, vojnovému stavu a nespokojnosti občanov odolnejší. Západ či Východ ?! – A potom uvidíme, kde napokon tá revolúcia vypukne…