vzkriesenie

Naši novinárikovia nevedia, na ktorú nohu skočiť. Každý deň prinesú o spráchnivených aristokratoch, hrajúcich rolu pseudo- „panovníkov“ vo Veľkej Británii, vo svojich médiách aspoň dve-tri správy a štyri fotografie. Zaujímalo by ma, kto túto evidentne platenú reklamu reálne aj platí. Neverím, že pretriasať členov rodiny z inej vzdialenej a ku Slovanom dosť nepriateľsky zameranej krajiny je ich osobná záľuba. Predpokladám, že to robia len preto, že je to ich práca. Lenže kto im za to platí ?

Pre Angličanov je táto ich „kráľovská“ rodina vraj akýmsi reprezentatívnym vzorom. Vzhľadom na to, ako šovinisticky poňaté je anglické školstvo a ako málo informovaní sú Angličania o zločinoch ich koloniálneho a imperiálneho „kingdomu“, tomu aj verím. Čo však má symbolizovať táto rodina, zaťažená dedičným hriechom britského kolonializmu a imperializmu pre nás Slovákov a Slovanov ? Čo to má znamenať pre nás, čo sme boli v školách vzdelávaní objektívnejšie, pre nás čo sme viac-či menej oboznámení so všelijakými nekalými skutkami, ktoré Briti a osobitne Angličania vo svete napáchali ?

Máme azda slziť od dojatia pri pohľade na „milú“ starenku v žltkavom habite, ktorej predkovia podporovali celosvetové námorné pirátstvo /najmä voči portugalským lodiam so vzácnym korením a španielskym a francúzskym lodiam so zlatom, bavlnou a diamantami/ ? Máme mať úctu k „babičke“, ktorá je historicky prepojená na anglických otrokárov, čo zotročili na svojich amerických plantážach milióny Afričanov ? Máme azda tlieskať reprezentantom tých, čo vymysleli koncentračné tábory a masovo v nich kynožili ženy a deti slobodomyseľných Búrov, či tých, čo v koloniálnych vojnách a hladomorom zlikvidovali milióny Írov a Indov ? No a máme my Slováci aplaudovať symbolom Británie a Anglicka, – krajiny, ktorá do poslednej chvíle nechcela zbaviť Slovákov maďarského jarma, ktorá v 1938 odovzdala aj Slovensko do náručia Hitlera, Becka a Horthyho, ktorá nám tu rozbombardovala Dubovú, N.Zámky, Považie, Bratislavu a ktorá do poslednej chvíle intrigovala proti obnove slovenskej štátnosti v 1993 ?

To si koncipienti mediálnych kampaní, okiadzajúcich kadidlom zbožšťovania práchnivé trápno-tragické aristokratické figúrky Windsorovcov naozaj myslia, že im to Slováci žerú a zožerú ? Že nás cez klobúčiky a kabelky E. Druhej okabátia ? Zopár nevzdelancov, odnárodnencov, snobov a platených „aktivistov“ British Counselu možno áno. Ale drvivú väčšinu normálnych Slovákov iba ešte viac utvrdia v presvedčení, že naše médiá nie sú naše, ale skôr britské, americké, holandské, belgické…jednoducho cudzie. A že miesto oslavy našich slovenských vlasteneckých celebrít robia trápny servilný servis slameným panákom na „kráľovských“ dvoroch, osobitne tým od Atlantiku.