vzkriesenie

Bol by som zvedavý, aká je podpora slovenskej vládnej politiky voči Ukrajine a Kijevu. A ako sa vyvíja. Máte tu plno agentúr na prieskum verejnej mienky, no žiadna sa na to, pokiaľ viem, ešte nespýtala. Médiá akosi samozrejme predpokladajú, že „sme na strane Zelenského“ a teda že má „naša“ vláda, ktorá ho podporuje na 240%, aj podporu obyvateľstva. Odlišné názory sa objavujú len občas v diskusiách a blogoch, aj to len na pár minút, -pokiaľ ich administrátor nezmaže.Je to naozaj tak,-podporujú Slováci Zelenského tak ako ho podporuje Heger a Čaputová ?

Tento týždeň som bol v jednom meste na západnom Slovensku na istej kultúrno-vzdelávacej akcii. Popri práci v porote a pri organizovaní akcie sa nedali nespomenúť aj širšie spoločenské a tiež politické témy. Ľudia z kultúry /bolo ich tam asi 50/ napospol preklínali ministerku kultúry Milanovú -najnenápadnejšiu a podľa nich najneschopnejšiu šéfku, akú kedy slovenská kultúra mala. To, akým spôsobom „vyriešila“ múzeum SNP v B.Bystrici a ako teraz „rieši“ drastické čistky v opere SND, považovali za ukrutnosť, hodnú Bélu Grunwalda, likvidátora slovenského školstva a kultúry. Ten pred 150 rokmi prerábal Slovákov na Maďarov,- táto pani chce asi Slovákov prerobiť na konzumnú populáciu americkej zámorskej kolónie.

Do reči prišla nielen domáca a kultúrna politika, ale aj dianie vo svete, najmä na Ukrajine. Napospol všetci prítomní, ktorých som stretol, boli kategoricky proti podpore Kijeva zo strany Hegera a Čaputovej. A kladne hodnotili postoje a konanie Putina. Vojnu na Ukrajine, samozrejme nikto neschvaľoval. No príčinu videli ľudia inde ako Čaputová a Heger. A hoci išlo o mierne národniarsku akciu, pozitívne sa vyjadrovali o prístupe Orbána, ako k RF tak ku Ukrajine. Dokonca aj matičiari. Kladne hodnotili aj Orbánovu obranu patriarchu Kirila a ruského pravoslávia-hoci sa k nemu na rozdiel od SR v Maďarsku nehlásia desiatky tisíc ľudí ale iba pár stoviek. Heger sa v EU za našich pravoslávnych občanov bál postaviť. Orbán nie.

Viem, že táto sonda nebola a ani nechcela byť reprezentatívna. No práve preto by som bol zvedavý na skutočne seriózny prieskum verejnej mienky. Ale naozaj seriózny, nie taký pre Globsec či pre tv joj alebo markízu. A bol by som rád, keby sa prieskumníci pýtali aj na súvislosti diania na Ukrajine. Či napr. Slováci vedia o tragédii v Odesse, o zákaze ruštiny ako úradného a vyučovacieho jazyka, o tom, že Kijev odmietol dohodu z Minska o poskytnutí kultúrnej, školskej a administratívnej autonómie pre ruskojazyčné oblasti na Ukrajine, najmä na Donbase. Či Slováci vedia o 8-ročnom ostreľovaní Donecka a Luganska ukrajinskou armádou, pri ktorej zahynulo 14 tisíc ruskojazyčných ľudí z Donbasu, z toho vyše 200 detí. Bol by som rád na názor Slovákov-ako by oni riešili toto tiché, postupné decimovanie ruského Donbasu. A bol by som zvedavý na odpoveď na mnoho ďalších otázok, ktoré sú dôležité pri utváraní si názoru na vec, ktorá nás dnes trápi už aj osobne, finančne. A ktorá môže našimi budúcimi osudmi riadne, ale fakt riadne zamiešať.

Ktovie, či sa takéhoto prieskumu verejnej mienky dožijem. Ale asi nie. A tak sa o veciach budem ďalej baviť iba v neformálnych malých pracovných a susedských či rodinných skupinách. Mám s tým prax. Ešte z čias „ťažkej boľševickej totality“. – Hoci ten strach, aký dnes vládne vo verejnom diskurze, ten už v časoch perestrojkového socializmu u nás naozaj nebol. Veru nebol.