vzkriesenie

Psou povinnosťou ministra hospodárstva je o.i. zháňať pre slovenskú ekonomiku zahraničných investorov. Pokiaľ možno za čo najvýhodnejších podmienok a s čo najväčšími perspektívami. V prípade SR ide najčastejšie o strojárske, osobitne automobilové investície. Pripomeňme si v stručnosti, kto našich de facto už 5 slovenských automobiliek vybojoval, akíže „geniálni“ manažéri ich vybavovali a pripisovali si za ne pred voličmi politické a manažérske zásluhy:

Bratislavskú automobilku-ešte ako BAZ vybojovávali na konci socializmu slovenskí komunisti. Tak ako všetko, dialo sa aj toto skôr cez stranícku ako cez vládnu linku. Tí, čo do vecí videli /prof.H. Ďurkovič a spol/ tvrdili, že za rozhodnutím bol ako inak dr.G.Husák, J.Lenárt a P.Colotka. Po novembri 1989 mal na príchode strategického investora z Nemecka, ktorý premenil BAZ na VW Bratislava zásluhu predrevolučný riaditeľ BAZ Štefan Chudoba- neskorší funkcionár SDĽ. Sladké ovocie práce jeho tímu si prisvojili Čič, Mečiar a Čarnogurský. Jeden potichu zomrel, druhí dvaja žijú v nemilosti médií a oficiálnej verejnosti. S Damoklovým mečom stíhania OČTK nad hlavami.

Źilinskú automobilku rozbiehali DVAJA „KRIMINÁLNICI“ – minister hospodárstva P.Rusko a primátor Žiliny J.Slota. Jeden je dnes na dlhodobom výkone trestu a druhého naháňajú z jedného súdu na druhý. Sladké ovocie ich práce však už zožala až prvá Ficova vláda /s SNS ale bez osobnej prítomnosti Slotu vo vláde/.

Za trnavskú automobilku /ktorú v praxi rozbiehal z Gorily smutne známy Jirko Malchárek/ si prisvojuje zásluhy Dzurinda a jeho SDKÚ, vrátane post-čarnogurskovských kdhákov a do zabudnutia upadnutej DS. O svoj podiel na sláve sa ale hlásila aj stará SDĽ. A v nej vtedy ešte mladý Fico. Dzurindu „naše“ médiá pravidelne glorifikujú ako demokratizéra-slovenská verejnosť ho však má navždy zapísaného ako pro-západného PRIVATIZÉRA, darcu všetkého čo len trochu strategicky významného piliera slovenskej ekonomiky do rúk ctihodných podnikateľov zo Západu. Dzurindu pospolitý ľud často označuje ako ekonomického vlastizradcu SR, -no čuduj sa svete, OČTK ho ešte za to nikdy ne-popoťahovali.

Nitriansku automobilku ušúlali a rozbehli ľudia zo Smeru. Fico a jeho podľa novinárov kontroverzní ministri hospodárstva a financií. Prsty v nej má aj médiami démonizovaný ex-funkcionár Smeru pán Stromček. Nitrianska automobilka bola v „našich“ Západom vlastnených médiách najviac spochybňovaná, špinená- a kde to len bolo možné- aj príslušnými orgánmi šikanovaná. Spochybňovali sa okolnosti získavania pozemkov, účasť zahraničných pracovníkov, najmä Srbov, na jej výrobe , preťahovanie odborníkov z iných automobiliek atď.-až po dodnes trvajúce nevraživosť slniečkármi z Progresívneho Slovenska ovládanej nitrianskej radnice /pozri dopravu zamestnancov do fabriky a pod./. Na otcov nitrianskeho automobilového úspechu poľovali kontrolné orgány a OČTK. Veci dodnes nie sú definitívne uzavreté. V slovenských médiách bolo za čias vlády Fica a Pellegriniho na tejto vraj už nie britskej ale indickej automobilke /Tata Motors/ všetko zlé.

No a ako to vyzerá s najnovšou vihodňarskou automobilkou vo Valalikoch pri Košiciach ? Nuž podľa tých istých médií, ktoré očierňovali nitriansku automobilku a videli v nej všetko zlé, je teraz na košickej automobilke všetko dobré. Už neprekáža, že tam budú asi v hojnom počte robiť zahraniční robotníci /tentokrát nie Srbi ale Ukrajinci/. Je to jednoducho „megainvestícia“ „geniálneho manažéra“ Kilečka Sulíka a celej rovnako skvelej Hegerovej vlády-dokonca vrátane inokedy spochybňovaného ministra financií Matoviča. Všetko je na tejto automobilke voňavé a čačané. Veď je to predsa investícia nedostižných Švédov z ich ikonickej automobilky Volvo ! Novinári píšu a nahrávajú oslavné príspevky. A žiaden novinár nie je natoľko investigatívny, aby sa pozrel na vlastnícku štruktúru dnešného Volva. Keby sa na ňu totiž pozrel – uvidel by to, čo si už všimol dokonca aj jeden z diskutérov týchto blogov – pán „pupušško“. Uvidel by, že táto „švédska“ automobilka už dávno nie je švédska. Viac ako zo 4/5 ju vlastnia ČÍŇANIA / Žheijang Geely Group/ a riadia ju manažérskí žoldnieri z celého sveta, najmä zo španielsky hovoriacich krajín.

Novinári citujú dojímavú rozprávku Kilečka Sulíka, ako si všimol akýsi polo-zastrčený inzerát Volva v novinách a ako potom okolo toho vytrvalo chodil až dovtedy, kým sa ˇšvédski Číňania či čínski Švédi nerozhodli pre krajinu s druhou najnižšou priemernou mzdou v celej EU-pre SR. Novinári majú plné ruky práce s okiadzaním Sulíka myrhou a tak nemajú čas venovať sa nielen vlastníckej štruktúre investora, ale ani právnym zárukám jeho investovania a benefitom, ktoré investorom súčasná vláda SR sľúbila. A už vôbec nikto neuvažuje nad tým, čo bude s investíciou čínskeho Volva v SR potom, keď nám USA pardon EU zasankcionujú akékoľvek čínske investície. Lebo tie sú od čias Huawei, podpory Činy „ruskému agresorovi na Ukrajine“ a čínskej hrozby Tchajwanu stále rizikovejšie. A to ešte nehovoríme o Tibete, dalajlámovi, Hongkongu, Ujguroch, čínskej opozícii, ľudských a náboženských právach. A ani slovo -okrem blogerov na tomto portáli, sa v médiách neobjaví o skúsenostiach iných krajín s čínskošvédskymi „meganinvestíciami“ Volva v iných krajinách.

Pán Sulík je dnes v médiách za „manažéra roka“. OK. Nech si užije pár dní slávy-najmä dnes, keď mu Focus nameral výrazný pokles preferencií. Pán Sulík by si však – najmä z dôvodu osobných životných perspektív mal pripomenúť aj okolnosti vzniku a rozbehu iných slovenských automobiliek. A najmä a predovšetkým,- následné osudy tých „vynikajúcich manažérov“, čo stáli na začiatku už fungujúcich štyroch slovenských automobiliek.

Lebo sláva víťazom ale beda porazeným. Nielen vo vojenstve a politike ale aj v ekonomike. Najmä ak sa biznis projekt opiera o štát a vrtkavé rozhodnutia jeho verejných, vládnych a súdnych inštitúcií.

Tak či onak, Kilečko Sulík sa zaradil do radu medzi takých manažérskych velikánov ako údajný agent ŠTB Š.Chudoba, „kriminálnici“ Paľo Rusko a Jano Slota, „goriliak“ Jirko Malchárek a perzekvovaný smerák Stromček. Zaradil sa medzi seberovných.